:)

Chcem sa s vami o niečo podeliť…

Dnes cestou z práce som v meste púšťala na prechode zopár chodcov. Všimla som si malé dievčatko, ako ide (asi) so svojim ocinom. Stretli sa nám oči, a tak som sa na ňu usmiala. Najskôr ostala prekvapená, pozerala na mňa ďalej. Skúsila som k úsmevu pridať nepatrné žmurknutie oboma očami. Ako dievčatko prechádzalo popred moje auto, začalo sa tiež usmievať. Tak som jej zakývala a ona s radosťou v očkách zakývala naspäť. Všetko sa to udialo v pár sekundách. Keďže som sa už musela pohnúť, viac som ju nevidela. 

Čo som si ale uvedomila? Stále mám ten pocit radosti, že som niekoho potešila malým úsmevom a zakývaním, v sebe. Aj napriek blbému týždňu, kedy som sa snažila nájsť v sebe pokoj a radosť, som ju našla práve v tomto neznámom dievčatku. Sú to len maličkosti a možno okamihy, kedy máme v sebe pocit šťastia a lásky. Ale práve tými činmi láskavosti, keď nič neočakávame späť, je svet krajší a zrazu sa na nás "usmeje". Aj keď máte blbý týždeň. A ten dobrý pocit zrazu nemá len ten človek, ktorému chcete spraviť radosť, ale "nakazí" tým aj vás. 

Chcem tým len povedať, aby sme mali oči otvorené, a skúšali svet robiť krajším, napríklad obyčajným úsmevom, ktorý nás naozaj nestojí nič. Dokonca si pri ňom precvičíme zopár svalov na tvári, to už je aký benefit.  

Majte sa krásne.